Gemersko-malohontský jarmok bol v piatok 27.9.2019 odštartovaný 46. ročníkom výstavy poľnohospodárskych a záhradkárskych produktov v rimavskosobotskom Dome kultúry. Okrem úrody, ktorou sa prišli popýšiť záhradkári či ovocinári, nechýbala poľnohospodárska technika a zvieratá. Každý, kto niečo dopestoval vo svojej záhrade, sade či poli, mohol svoju úrodu ukázať ostatným. Podľa organizátora bolo na výstave vystavených 1040 exemplárov od 112 vystavovateľov. Medzi vystavovateľmi ste mohli vidieť aj prezentáciu SOŠ TaAP v Rimavskej Sobote, kde sa vyučujú poľnohospodárske technické odbory. Naša škola naaranžovala ukážku rôznych druhov tekvíc, ktoré sa nám podarilo dopestovať. Okrem toho sme na nástenke návštevníkom pripomenuli 135 rokov od vzniku poľnohospodárskeho školstva v Rimavskej Sobote.
Tak ako každý rok, aj teraz sa organizátori snažili naplniť poučný charakter výstavy. Pripravili názorný stôl, kde prezentovali ukážky chorôb, škodcov a niektoré invázne rastliny z regiónu, aby návštevníci vedeli, čo v ich záhradách škodí. Ako povedal jeden z organizátorov výstavy, Ing. František Tóth, táto ako aj iné podobné výstavy sú akýmsi vysvedčením. „Vystavuje nám ho príroda, veľmi objektívne a samozrejme bez protekcie.“
Výstava sa konala v znamení oskoruše (kerti berkenye, kassafa) . Sorbus domestica bola v r. 1993 vyhlásená za strom roka . Oskoruša je najväčším ovocným stromom Európy, môže sa dožiť 500 rokov a jeden strom dokáže zarodiť aj tonu ovocia. Už v Rímskej ríši patrila medzi najobľúbenejšie ovocie. Rodí malé malvice hruškovitého alebo jablkovitého tvaru, žlté s červeným vyfarbením na slnečnej strane. Pred konzumáciou a ďalším spracovaním sa nechávajú uležať (uhniličať). Z vyzretých plodov sa vyrábajú kompóty, marmelády, mušty, čaje, likéry a najmä vychýrená pálenka. Vo Valiciach ešte stále žije spoviedka keď otec so synom zbierajú oskorušu v záhrade. Syn sa pýta: - Oci, čo bude z tých hruštičiek? - Syn môj, ak mamina vyzdravie, tak lekvár, ak nie, tak určite pálenka. Na výstave sa hlasovalo za 250 ročnú Oskorušu z Uzovskej Panice. Ide o najstarší a najmohutnejší známy ovocný strom v regióne, ktorý stále rodí malé hruštičky. Jej výška je 14m a obvod 295 cm. Táto oskoruša bola vysadená pravdepodobne ešte za čias Márie Terézie. Strom rodí veľké ružovo žlté plody hruškovitého tvaru, ktoré dozrievajú v polovici októbra. Oskoruše sú v tomto kraji zriedkavé, tajomné a vzácne. Je to strom, o ktorom sa traduje, že ho sadí starý otec a plody z neho zbiera až vnuk. Tak ťažko sa pestuje a tak dlho trvá, kým strom začne rodiť.